Prebudenie vedomia
Vesmír sa skladá z malých atómov, ktoré spolu drží sympatia. Rovnaká spiritualita, rovnaká synchronicita.
V 12. storočí to už alchymisti a vedci vedeli.
Vieme, že v každej našej bunke možno nájsť všetky informácie o nás. V jednom jedinom našom atóme sú obsiahnuté všetky naše vedomosti. Len z jedinej bunky sa už podarilo vytvoriť zviera – ovcu, pretože v jednej jej bunke, v jednom atóme je všetko, čo ju charakterizuje. Atómy, zložky, prvky, ktoré s nami sympatizujú, sa odovzdajú nášmu duchu a z týchto atómov vzniknú naše orgány. Aj ľudia si vyberajú svojich priateľov na základe sympatie. Vo veľkom kolese života drží ľudí spolu sympatia.
Čo sa stane, keď človek zíde z cesty života, pre ktorú sa sám rozhodol, a vyberie sa iným smerom? Čo spravia atómy v jeho orgánoch? Zbadajú, že človek nepokračuje po ceste, pre ktorú sa rozhodol, ku ktorej sa aj oni pridali a cítili k nej sympatiu. Niektoré atómy si povedia, že tadiaľ ďalej nejdú, vystúpia a opustia bytosť človeka. Prídu ďalšie, ktoré si povedia, že radi nastúpia na ich miesto. Ale tieto atómy už nebudú realizovať starý program, nevytýčia si starý smer, nebudú slúžiť zdraviu ale niečomu inému. Avšak v prípade, ak sa pod vplyvom znamení človek vráti k starému smerovaniu, pre ktoré sa pri svojom narodení rozhodol, potom sa vrátia staré prvky a môže byť znovu zdravý.
Starý Boh kedysi zladil svet na základe princípu sympatie. Ponechal dobré a ponechal zlé, ponechal svetlo a ponechal tmu. Vedel, že svetlo bude sympatizovať so svetlom a tma bude sympatizovať s tmou. Ponechal tmu, pretože svetlo len popri tme naozaj vie, že je svetlom. Potom po stvorení nastala zaujímavá vec. Svetlo už nechcelo len svetlo a tma už nechcela len tmu, ale tma začala závidieť svetlu jeho princípy a stvorenie. Závidela mu a začala s ním bojovať. Tieto sily začali medzi sebou zápasiť. Čo je ešte bolestivejšie, veľa dobrých bytostí začalo závidieť zlu a začalo v sebe nosiť závisť, nenávisť, hnev a žiarlivosť. Aj veľa dobrého si osvojilo zlé vlastnosti. Tieto dve sily začali pracovať proti sebe, zatiaľ čo predtým existovali len vedľa seba. Duchovné rodiny boli umiestnené oddelene aj geograficky. Po určitom čase sa duchovné rodiny začali medzi sebou krížiť, tak ich telesnosť a spiritualita, ako aj duchovnosť. V tomto pomätenom svete veru nie je jednoduché jasne vidieť.
Tma je výtvorom temnej strany. Je hlúpejšia ako svetlo a nikdy nevie vymyslieť nič nové, vždy len kopíruje. Tma si všimla aj to, že keď deti svetla získa do svojich služieb, pomocou nich ľahšie získa slávu. Aj medzi držiteľmi Nobelovej ceny sú takí, ktorí získali slávu vďaka vedomostiam druhých. Mnoho ľudí sa pre jeden titul učí roky, desaťročia. Aké zvláštne, že človek veľmi nie je pre svoje duchovno ochotný obetovať čas alebo prinášať iné obete. Každý túži po krásnom, šťastnom živote, duševnej pohode a pokoji ducha, ale nič pre to nespraví. Myslí si, že to príde automaticky. Pre získanie každého pokladu treba veľmi veľa pracovať.
Keď je niekomu niečo sympatické, dokáže nadobudnúť a osvojiť si nové vlastnosti, ak sa ich dobre naučí a nacvičí si ich. Keď však na druhej strane zistíš, že niektorá vlastnosť, holografické správanie sú zastarané, zasmej sa nad tým a zbav sa ich. Inak tú vlastnosť, ktorú nespoznáš, budeš v sebe nosiť do konca života. K tomu, aby niekto v sebe spoznal nežiaducu vlastnosť, musí sa v ňom prebudiť vedomie. Kým je človek nevedomý, všetko sa bude diať tak, ako dovtedy. Nevedomosť je ako sen, človek len spí. K vedomiu sú potrebné široké filozofické, vedecké a umelecké poznatky.
V 12. storočí boli všetci alchymisti, kúzelníci a vedci kvantovými fyzikmi. V 12. storočí túto učenú spoločnosť, templárskych rytierov umlčali vtedajší kňazi. Od 12. storočia sa všetko uberalo smerom dokazovania príčinných súvislostí. Mohlo sa rozprávať len o tom, čo sa dalo hmatateľne dokázať. Spiritualita a duchovnosť bola popretá. Bolo popreté všetko, čo pochádzalo zo spirituality človeka. Človek prišiel o svoje spirituálne ja. Kňazi vyhlásili, že ľudia zomierajú, hoci ľuďom môže zomrieť len telo, ale ich duša nikdy.
Keď sa ľuďom niečo stane, často to považujú za úder osudu, hoci každý dobrý skutok, ktorý človek vykoná, sa tam hore zaznačí, a všetko zlo, ktorého sa tu na Zemi dopustí, sa tam hore zaznačí tiež. Avšak nielen to, čo robí, ale aj to, čo si myslí. Existujú aj šťastní ľudia. Gréci v súvislosti s tým vytvorili aj boží obraz, bohyňu Fortunu, ktorej neustále padá do lona šťastie. Títo ľudia vo svojich životoch vykonali a aj teraz konajú toľko dobra, že sa k nim to dobro vracia.
Tí, ktorým sa v živote nie veľmi darí a ešte aj sami seba nazývajú nešťastnými, prečo sú vlastne nešťastní? Pretože konajú také skutky a majú také myšlienky. Ak si to človek uvedomí a začne žiť svoj život inak, inak usmerňovať svoje myšlienky a pocity, vedome a uvedomele, potom aj jeho navštívi bohyňa Fortuna a stane sa šťastným. Opačne sa to nedá predstaviť. Dobrý Boh nikoho nenavštívi dovtedy, kým ho človek nie je otvorený prijať.
Ľudí musíme podnietiť k tomu, aby spoznali svoje vlastné ciele a hodnoty. Veľa ľudí nemá jasno ani o sebe samých. Nevedomý človek si myslí, že všetko je tak, ako si to myslí a vie on. Nevedomý človek čaká, aby sa mu svet prispôsobil.
Uvedomelý človek sa vo svete nájde. Uvedomelý človek nečaká, aby sa mu svet prispôsobil. Uvedomelý človek sa prispôsobí svetu. Uvedomelý človek chce, aby ľudia nespali, ale prebudili sa a našli si vo svete svoje miesto. Mnoho nevedomých ľudí chce, aby sa svet prispôsobil im, pretože oni sa svetu prispôsobiť nechcú.
Zdroj: matrixdrops.com